RAKÚSKE ALPY - ERLAUFSEE (MARIAZELL) 2021.
Jeden deň volna, krásne letné počasie sa priam pýtalo na celodenný výlet. V mojej oblúbenej destinácii som tento rok ešte nebol a to ma vyburcovalo si to práve dnes zjazdiť. Berem Hornet však mu treba pavúky vypáliť z výfuku a ja sa potrebujem nasýtiť krásnych rakúskych horských serpentín kde bude Hornet ako ryba vo vode. Vyrážam skoro ráno o 8:40 berem si aj plavky osúšku ako aj do bundy zimnú a daždovú vložku lebo Alpy sú nevyspytatelné a vedia prekvapiť náhlou zmenu počasia. Už neraz som sa o tom presvedčil a z modrého neba sa to obrátilo na búrku do polhodinky.
Cestu tam volím neštadartne a to nie najkratšou trasou ktorú mi hneď ponúka navigácia ako prvú ale obklukou na Wiener Neustadt kde tankujem 9,64L a pokračujem cestou na Glognitz ktorú mám najradšej. Keby som išiel najkratšou prechádzal by som motorest Kalte Kuchl a to by bolo velké pokušenie zastaviť a dať si schnitzel. Keď som už preglgol slinu a nazastavil na kebab asi najlepší aký poznám v Neukirchen tak toto musím tiež prekúskať. Banán a müsli tyčinka v kufri to istí
Cesta prebiehala super ale aj tak to trvalo 3:20h veď to je 208km. Motorkárov bol dosť na to že je pracovný deň a skoro všetci zdravia. Tá zimná vložka sa mi veru zišla v tých horských dolinách nepriesvetených slnkom bola riadna zima.
Na jazere minimum ludí, motoriek tak do desať ale všeko fungovalo. Kemp, bufet ako aj požičovňa lodiek boli otvorené len lanovka ešte nebola v prevádzke.Rozložil som si fidlátka trochu si odpočinul a potom som išiel vyskúšať vodu. Vyburcovala ma k tomu jedna žena ktorá si kúsok zaplávala. Ponáram si nohy keď leziem po schodíkoch z móla a veru je to studené ako psí čumák. No nič keď som už tu tak sa ovlažím. Som po pás v tej ladovej vode a pozerám sa na ryby v tej priezračnej vode odhadom tak max +17 stupňovej. Plávam a je to rýchle plávanie ale už mi to tak nepripadá, príjemné osvieženie pre otužilcov.
Poopaloval som sa podriemal a po vyše 2 hodinách sa pomaly zberám na cestu domov. Idem inou cestou na St. Pölten, širšou a krajšou v prvej tretine ale neskôr chytám špičku a je trochu hustejšie, všetci idú z práce. Policajti v protismere dávajú na známosť že bude čisto v mojom smere a aj nikto nesignalizuje meranie. Nejdem rýchlo ale zase predpisovo to tiež nie je
Už ma 2x tam stiahli a kontrolovali pneumatiky a brzdy. Predbehujú ma traja motorkari na KTM a idú dosť ostro však majú pz W asi to poznajú myslím si. Za nejakých pár km stoja. A všetci traja čumia do mobilov, že by riešili telefonáty alebo niečo googlia rozmýšlam. Po desiatkách km ma zase predbiehajú tým ich svojským spôsobom. Najprv velitel klíďo píďo a potom zbytok už zase s podradením a myšičkou ako keby išiel kamión oproti, ale nič nejde
Klučkujú po ceste zik zak ako na F1 v zahrievacom kole. Za nedlho ich dobieham na semafóroch ktoré riadia rozkopávku. Predbieham kolónu osobákov a radím sa k nim do prvej lajny. Vedlastojaci nabúchaný kolega ma pozdravuje úklonom hlavy. V meste Baden odbočujem na pumpu Shell lebo domov na nádrž neprídem aj keď sa mi to už raz podarilo ale raz aj nepodarilo. Nechcem byť v strese tak radšej dopĺňam voňavý N95 E5 9,73L za 12,49€. No nie je to Forza tie štyri válce treba aj nakŕmiť.Na konci mesta je aj havária troch áut, nejaké nedobrzdenie asi. Ucpaté sprava zlava ako aj s predu a zo zadu. Predieram sa do predu a od prvej pozície ma odrezáva jedeno auto ktoré myslím si je súčasťou nehody ale omyl, on sa tak vysunul. Ja že to bude obiehať lenže ja sa tam nezmestím a keď mi už došla trpezlivosť lebo rad v protismere namá konca zdvíham štít na prilbe a hovorím mu mojou brilantnou nemčinou “ bite cvaj meter curig” On z úsmevom cúva a ma púšta, neuveritelné. Čo ale v druhom nabúranom aute sedi ženská z dokorán otvorenými dverami ktoré ma ale zase blokujú v predchádzaní. Vidí že neprejdem, kuká arogantne na mňa čo to so mnou robí. Nemám šancu jej vysvetliť že je pi…. a ani neviem ako je to po nemecky. Našťastie sa toho ujal šofér toho prvého nabúraného auta a zastavuje protismer, ináč by sme tam boli asi aj doteraz.
Pekný výlet a zase mám na chvílu pokoj. Je to dosť 418 km prakticky na otočku. Či to teplo alebo už som starý neviem. Nezmokol som tentokrát a dokonca si dva krát aj zaplával. Ináč pandemické opatrenia na hranici pri vstupe pre rakušana stačilo povedať že som dva krát očkovaný bez dôkazu ktorý našťastie nepýtal lebo by som musel ísť do kufra kde som mal certifikát. A naspäť slováci kde tu nikto tam nebol, hodili už na to asi bobek.